Chlapi, ach.........

    Ako vlastne začať? Potrebuje to vôbec začiatok?.........No tak rozhodne toto je blbý začiatok, ale skúsim sa polepšiť.

Je pre mňa ťažké vôbec sformulovať, o čom chcem písať. Ja som si totiž vzala na paškál chlapov. Téma teda vďačná, to musí uznať každý. A tuším musím aj poznamenať, že teraz mám aj vďačnú múzu. Je ňou môj nový priateľ.

Rozhodla som sa, že tentokrát si posvietim na malé nedorozumenia medzi mužmi a ženami. Teda budem to viac definovať, keď si spolu píšu, ale nevidia sa.

Toto je totiž kameň úrazu. Chlapi sú neobyčajne flegmatický. Sú tak ochotní obetovať pre vzťah a danú osobu čokolveľ na samom začiatku, a potom to skĺzne do roviny "som si tebou istý, tak načo sa snažiť". Tak napríklad môj priateľ. Pracuje cez týždeň v brne, býva tam so svojimi kamarátmi-študentami a má tam aj svoju kapelu, takže dosť aktivít. Cez deň, keď je v práci je po celý čas na nete a následne aj doma. Aspoň tak to bolo doteraz. Vezmime si jeden taký deň, ja doma-na Slovensku, on v Brne. Celý deň čakám, kedy o šiestej skončí v práci. Raz za čas od neho dostanem správu obsahujúcu dve slová, s nadšením odpisujem a na ďalšiu správu čakam ďalšiu hodinu. Ale som chápavá osoba, a tak je mi jasné, že keďže je v práci nemôže sa mi venovať. Toto ma teda nerozhádže. Potom prichádza šiesta hodina a koniec práce, čakám na ďalšiu správu. A ona príde. Jasná, stručná a výstižná.

"Miláčik, musím si niečo vybaviť. Budem tu tak o hodinu."

Ani toto ma ešte nerozhádže. Veď prečo aj. Asi si ide niečo zariadiť, potom bude utekať domov, tak je to v pohode. Stále ešte s nadšením čakám na neho aj naďalej. Prihlási sa o dve hodiny!!!! V pohode, je mi jasné, že chlapi čas nejako neriešia. Odbije ma krátkou správou typu: zlato už som tu........Akokeby som to už nevedela. Odpíšem a opäť čakám asi 45 minút na správu. Stále si hovorím v pohode. Asi si robí jesť, alebo niečo rieši, veď máme čas. A po tých 45 minutách mi príde správa, po ktorej už nie som v pohode. Píše, že ide preč. Ide sa baviť s kámošmi, veď má svoj život.

Moja pohoda veľmi rýchlo odchádza. Akoby ani nikdy nebola. Toto ma už vytáča, ale ešte nedám na sebe nič poznať, len začnem byť stručnejšia. A potom ma úplne odzbrojí vetou: "zlatko, veď sa nemáš prečo hnevať". Nestíham ani zareagovať a ešte kým ja lapám dych, on sa už odpojí.  Tak teraz sa na to pozrime z oboch pohľadov.

1) Môj pohľad. Áno, istým spôsobom má pravdu. Nemám sa prečo hnevať. Nerobí predsa nič zlé, ani nemorálne. Má svoj život, ktorý mal aj predo mnou, takže prítomnosť mojej osoby ho nemá prečo nabúrať. Navyše mi to nezatajuje, ale povie hneď na rovinu. To ja som celý deň bola pri pc, pričom som nemusela. Je moja chyba, že som očakávala, že bude rovnako nadšený, že so mnou bude môcť komunikovať, ako aj ja. Omyl. Chlapom je to úplne jedno.

2) Jeho pohľad. Pre neho je svet gombičkou, nezaťažuje sa žiadnymi problémami a vo vzťahu už vôbec nechce riešiť akékoľvek veci. Je rád, že ma má, ale v čase, keď nemôže byť so mnou fyzicky, nesnaží sa vyhľadať ani iný kontakt. Žije si proste svoj život. Neberie ohľad na to, ako ja vezmem jeho slová. A zabúda aj na to, čo bolo pred piatimi minútami. Teraz hovorí o tom, že nechce stráviť celý deň pri pc, že chce chodiť von, že už na mňa nemá toľko času. Ale úplne mu vypadlo z pamäte, že predtým, než sme spolu začali chodiť strávil pri pc hoci aj 24 hodín, radšej si písal so mnou, ako išiel s kamarátmi von a radšej si objednal jedlo z donáškovej služby, len aby nemusel opustiť počítač a teda aj mňa.................A odrazu toto všetko nemôže a vadí mu tu.

Čím to je? Tým, že keď si je chlap už niečím istý, tak o to prestáva bojovať? Prečo?

To bude asi večná otázka. Rovnako ako otázka, prečo iba my ženy beriem na druhých ohľad, tolerujeme chyby a všetkých a všetko sa snažíme ospravedlniť?

Prečo sa niekedy aj chlapi nezamyslia nad tým, čo môžu spôsobiť ich slová, ako môzu vyznieť, ako si ich môže druhá osoba vyložiť?

Je to pravdepodobne nekonečná otázka s odpoveďou v nedohľadne. Ale o čo by sa nám lepšie žilo, keby aj chlapi mali aspoň kúsok ženského zmýšľania.

Koniec nedorozumeniam..........................koniec nepochopeniam...........................proste.........................parada......